prodej a rezervace vstupenek pokladna MDO
|
Debutujúca Lucie Petrušová Jednou z dramaturgických sekcií Divadelnej Flory je i tohoročne tanečné a fyzické divadlo. Prvý deň festivalu túto líniu otvorila česká premiéra inscenácie Nobody. Rozprávali sme sa s jej autorkou, Luciou Petrušovou, o choreografických začiatkoch. Po dvoch rokoch sa opäť objavujete na festivale Divadelní Flora a hneď s dvoma českými premiérami svojich projektov. Prečo ste sa rozhodli prezentovať svoju choreografickú prvotinu práve na tomto festivale? Divadelnú Floru si pamätám ako krásny festival otvorený mladým tvorcom a novým veciam. Na základe tohto som sa rozhodla, že olomoucký festival bude pre prvé uvedenie inscenácie Nobody tým pravým. Na oboch tu prezentovaných inscenáciách ste spolupracovali s britskou tanečníčkou a choreografkou Karlou Shacklock. Ako sa zrodilo toto partnerstvo? S Karlou som sa zoznámila v Londýne, kde sme obe pracovali pre jednu akrobatickú spoločnosť . V tom čase som už nosila v hlave koncepciu Nobody, a síce mojej prvej autorskej choreografie. Do tej doby som vystupovala len v pozícií interpreta. Spolu s Karlou sme sa rozhodli pre spoluprácu na dvoch choreografiách, v rámci ktorých sa obe vystriedame v pozícií choreografa aj interpreta. Zapojila som sa tak do Karlinho dlhodobého výskumného projektu Going Beyond, v rámci ktorého sa zaoberáme vedomím a filozofiou tanca. Spolu s ďalším tanečníkom Fionnom Gillom, kostýmerkou Giuliou Pecorari a hudobníkom Jarnom van Esom sme tak vytvorili tým pre Nobody a Beyond. Čo je za koncepciou choreografie Nobody? Inscenácia Nobody je tancom dievčaťa, do ktorého som vtlačila niečo z môjho života. Svoje osobné zážitky tu transformujem do symbolov, farieb, svetiel či tvarov, ktorých spojenie vytvára akúsi koláž. Ako tvorca nerada pracujem s epickým základom. Mám teda radosť, že Nobody nepretláča na diváka nijaký príbeh. Každý v hľadisku sa tak môže nechať unášať na poli snenia a odniesť si tak vlastný jedinečný prežitok. Ste členkou holandského súboru T.r.a.s.h., snažíte sa nadväzovať poetiku domovského súboru, alebo sa naopak uberáte vlastnou cestou? Nobody nie je žiadnym nadväzovaním, istú spojitosť ale nemôžem poprieť. T.r.a.s.h. je jednou dôležitou etapa môjho života, otváram teraz ale novú kapitolu. V nových inscenáciách domovského súboru už neúčinkujem. V Nobody všetko stojí už len na mojich pleciach, prezentujem svoje poňatie tanca a divadla. V T.r.a.s.h. sú inscenácie tvorené kolektívne, teraz pracujem sama za seba. Plánujete sa teda úplne osamostatniť? Tanečník nikdy neostáva na jednom mieste, to by bolo hlúpe. Potrebuje totiž rozhľad, nové impulzy, potrebuje cestovať a nadväzovať nové kontakty. V súčasnosti spolupracujem s veľa inými ľuďmi na rôznorodých projektoch od exteriérových predstavení odohrávajúcich sa v lese, cez vodné perfomancie až po akrobaciu. Začínam tiež učiť, čo je ďalšia etapa života tanečníka. Vaše choreografie vychádzajú z prekračovania vlastných fyzických schopností. Čo je základom tejto techniky? Vychádzam z power jogy, ktorá trénuje telo i myseľ, zaoberá sa i hlasom a meditáciou. Vedľa toho je to japonská technika Body Weather, ktorou sa s Karlou zaoberáme. Ide o fyzické cvičenia, ktoré pripravujú telo nie len k fyzicky, ale i mentálne na prácu, pričom cvičíte nie len telo, ale i dušu. Toto je však len spôsob, ako telo formovať, ako ho udržať, ako byť neustále plný energie. To, čo ale najviac používate na javisku, sú transformované reflexie z vášho života. V rámci Divadelnej Flory vediete i tanečný workshop. O čo sa budete najbližšie dva dni s účastníkmi pokúšať? Cieľom môjho worshopu bude predstaviť účastníkom tanec a jeho podstatu, tiež môj spôsob uchopenia tohto umenia. Som veľmi rada za túto príležitosť prezentovať našu prácu mladým ľuďom, ktorí hľadajú svoju cestu k tancu. Myslím si, že by tento festival nemal byť iba o predstaveniach. Bolo by naopak výborné, ak by sa tu vybudovala istá tradícia workshopov. Účastníci, ktorí potom na Floru dorazia, budú mať možnosť stretnúť sa s tvorcami, nahliadnuť do ich dielne, a tak lepšie preniknúť do výsledného diela. Zároveň sa tu otvára potenciál, aby sa tanečné dielne rozpŕchli i mimo Prahy. Festival Divadelní Flora sa tak môže naďalej rozvíjať a navršovať o ďalšie úrovne.
Za rozhovor ďakuje Dominika Široká |
celý program / programme / tisk / vstupenky o festivalu / about festival / fotografie festivalové řevue / videozpravodaj
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
