Divadelní Flora 2013 Olomouc 9.–20. 5. 2013

Trofej loveckej sezóny

V svete tanečného divadla je to v poslednom čase hotová lovecká sezóna. Skúmanie zvieracích démonov navonok kultivovanej civilizovanej spoločnosti sa tematizuje skutočne húfne (len na tomto festivale tento motív uvidíme okrem Animal Inside aj v inscenácii Artemis v zrkadle), no niet sa zas tak čomu diviť. Tanečníci si už totiž dávno uvedomili, že ich nástrojom je predovšetkým telo a jeho živočíšna príťažlivosť, navyše skúmanie vzdialenosti resp. blízkosti človeka k zvieraciemu chovaniu môže veľa povedať o charaktere dnešnej doby.

Na rozdiel už od štandardnej živočíšnej surovosti, s ktorou sa v obdobne orientovaných projektoch „na prvú“ obyčajne pracuje, sa Jaro Viňarský a Marek Menšík v Animal Inside zo zvieracej ríše netypicky vidia práve v osamelých vlkoch. Je to až dojemné prirovnanie, no tanečné duo vychádzalo predsa z básní Lászla Krasznahorkaia! Ich komorná inscenácia, ktorej stavbu do hlbokej noci s profesionalizmom pripravovali vytrvalí technici, je inteligentným precíznym minimalizmom a v mojom osobnom rebríčku tanečnej sekcie sa zatiaľ jednoznačne drží na prvom mieste.

V Animal Inside si vychutnáte čistú formu bez lacnej „líbivosti“. Tvorcovia sa s masochizmom rozhodli si rozhodne nič neuľahčiť  - napríklad jednoduchým zasadením inscenácie do pekného pôsobivého priestoru. Naopak, na puristicky bielom baletizole tu v surovej pohybovej poézii prehovára zraniteľnosť nahého tela, vypätie chvejúcich sa svalov, vykĺbenosť údov, či smrteľný kŕč. S maximálnym fyzickým vypätím, či púšťaním sa do nebezpečenstva množstva pádov idú tanečníci v choreografii skutočne s kožou na trh a ukazujú tak človeka predovšetkým v jeho krehkej zraniteľnosti zvieraťa. Krkolomné pózy vytŕčajúcich rebier a prestúpených končatín tu prekrúcajú geometriu ľudského tela (miesto racionálnej hlavy telu napríklad príznačne kraľuje pohlavie), pričom pôsobivé obrazy odhaľujú v úplnej nahote  trýznivé osamelé duševné stavy sťa z expresionistických autoportrétov Egona Schieleho.

Fyzickosť a s ňou spojená nahota je pre choreografa Viňarského skrátka najväčšia a najúprimnejšia hodnota, preto jej elementárnu dôležitosť neustále pripomína počas celej inscenácie. Obliekanie sa, čoby výsada kultúrnej spoločnosti, tu predstavuje maskovanie či ochrannú fóliou pred nebezpečným bolestným vnútorným svetom. Ak sa napríklad United-C v rozpustilej nálade akurát roztopašne oblievajú vodou, Viňarský (v lesklom overale) s Menšíkom (v tesnom obleku) na záver „punkujú“  v temnom dynamickom vlčom tanci. Aj keď tu už máme dočinenia so spomínaným prirovnávaním spoločnosti k nebezpečnej surovej svorke, stále to má citlivo krutú poéziu. Koniec-koncov, aj partnerský vzťah tu tiež provokuje k živočíšnemu boju o nadvládu. Prales káblov a svetiel ligt designéra Tomáša Morávka je tomu všetkému len štýlovou výtvarnou korunou.

Dominika Široká

všechny aktuality | home