Divadelní Flora 2013 Olomouc 9.–20. 5. 2013

Tiež mi vytetujte žily!

V otázke zamýšľania sa nad smrťou je každý človek umelcom. Potenciálnemu zomierajúcemu pri myšlienke na smrť neostáva nič iné, než popustiť uzdu svojej fantázie a tvoriť si v hlave svoj osobný posmrtný scenár. Podľa mnohých je napríklad práve tematizovanie smrti už odjakživa skutočným jadrom divadla, no a pre súčasný tanec to môže byť priam ideálna látka. Nie len preto, že sa tanec smrti pravidelne objavuje v spracovaniach rôznych umeleckých druhov už od čias stredoveku. Je to skôr pre číru abstraktnosť samotnej témy smrti, pričom práve súčasné tanečné divadlo má v mnohých prípadoch čisto abstraktné motivácie. Ponúka sa tu veľký potenciál pohybového vyznania sa z pocitov strachu, zmätenosti či morbídnej túžby po umieraní. Proti deštruktívnej osudovosti môže tiež tanec bojovať veľkolepou oslavou fyzickosti.

Stále je to však téma ťažkého kalibru a môže dopadnúť na javisku aj veľmi rozpačito. Inscenáciu Youwilldieandyou2 drží však už len samotná osobnosť a fascinujúca fyziognómia švédskej choreografky Charlotty Öfverholm. Kvôli hlbokým vráskam na tvári a životaplnému telu tomuto priam mimozemskému stvoreniu človek nedokáže ani odhadnúť vek. Je preto zvláštnym Faustom v ženskom tele, ktorému nápoj mladosti účinkuje len od krku nadol.

Inscenáciu Youwilldieandyou2 autorka koncipuje ako osobnou koláž asociácii na tému smrť. Je pre ňu veľkou neznámou vo vizuálne opulentnej projekcii šíreho mora, nádejou na lepší život v obraze nebeských oblakoch, diabolským pokušiteľom v podobe visutého lana, ktoré sa stáča ako had z rajskej záhrady, ale i mocnou zbraňou v scéne s pochodujúcimi židmi či lietajúcimi raketami. Charlotta však akoby sama bojovala s neuveriteľnou predstavou životného konca, a tak si ako memento mori na ruku pôsobivo tetuje sieť tepien a žíl. Myšlienkou smrteľnosti chce posadnúť aj ostatných divákov, a tak svoje telo obetuje aj ďalším kresbovým asociáciám osloveného publika.

Napriek tomu, že je tu smrť dokonca personifikovaná osobou tvorivého partnera Lindyho Larssona, inscenácia Youwilldieandyou2 však nie je o umieraní, naopak. Pulzujúce telo nevzdávajúcej sa tancujúcej bojovníčky za život a jej reflexia starnutia je predovšetkým vyznaním hodnoty ľudského života. Ako to už pri nostalgických retrospektívach býva, ani Charlotta sa napriek navodeniu trpkej felliniovskej atmosféry občas nevyhýba sentimentu. V inscenácii však otvára najcitlivejšie životné otázky. Kedy už inokedy smieme byť sentimentálni? Ako ale samotná tvorkyňa v rozhovore pre spravodaj priznáva, projekt Youwilldieandyou2 je ešte stále na začiatku. Charlotta teda mieni svoje úvahy ďalej rozvíjať, a to je dobre. Súčasný tvar inscenácie totiž možno otvára až zbytočne veľa pohľadov na chúlostivú tému namiesto toho, aby sa skutočne nebál siahnuť až na dno, na dotyk smrti.

It's ok! Veď pokiaľ nejde o život, nejde o nič.

Dominika Široká

všechny aktuality | home