partneři kontakty   facebook divadelní flory tweeter divadelní flory
Získat aplikaci Adobe Flash Player  

Navigation




Chut!

 

 

Pestré vrstvy ostravského Petra Bezruče, ktoré dnes o 16.00 ešte môžeme v repríze stihnúť, má svojou jednoduchou, čistou réžiou niečo zo starej dobrej baníckej poctivosti, a je tak úprimným pohľadom do pestrého sveta „tam dolu“. Inscenácia sa kedysi začala uvádzať v monštruóznom areálovom komplexe dolu Hlubina, no festivalový prenos do S-ka je možno ešte lepším riešením ako presťahovanie na kamennú scénu Bezručov. Bez vyvýšeného javiska je kontakt s publikom oveľa živší a krčmová atmosféra supluje niečo z puchu špinavého baníckeho industriálu.

 

Nepochádzam z Ostravy, ani z Moravy, ani dokonca z Českej republiky. Nepoznám žiadneho baníka a baňu som prvýkrát videla v rámci divadelného festivalu Dream Factory. Keďže nerozumiem ani len výrazu „cyp“, nedokážem ani zasypať túto recenziu bonmotmi odkazujúcimi na ostravský dialekt, čím sa obyčajne zabávajú recenzenti Pestrých vrstiev. Ako cudzinka skrátka nedokážem precítiť a ani úplne doceniť kontext tejto inscenácie. No aj tak je pre mňa príbeh bývalého predáka, neúspešného emigranta a o to úspešnejšieho spisovateľa Ivana Landsmanna  dojemným príbehom neobyčajnej odvahy prostého človeka, ktorý inštinktívne a s absolútnou samozrejmosťou koná len to, čo je správne.

 

Klimszov bizarný obrázok hedonistickej západnej Európy v porovnaní s opačne deformovaným východným blokom vytvára zábavný obrázok sveta, v ktorom by ste merali dlhé kilometre za vysneným normálnym krajom úplne zbytočne. A práve kombinácia Východu a Západu tak nejako vystihuje práve našu dnešnú spoločnosť, pričom najnepríjemnejšie je konštatovať neprehliadnuteľné paralely normalizačných rokov sedemdesiatych s dobou súčasnou. Okrem prežívajúcich primitívnych funkcionárskych autorít, boju o zdravý zmysel pre spravodlivosť a sebaúctu tu vo váze stále tróni „kráľovná“ všetkých kvetov hrebička a za červenú kravatu riaditeľa bane a veľkolepú oslavu Medzinárodného dňa žien by sa nemusel hanbiť ani slovenský premiér Róbert Fico. Nehovoriac o vracajúcej sa móde rifľových búnd, ktoré bodujú u mladých sedemnástok. To už je ale rozhodne na inú debatu.

 

Na záver by som ešte rada upozornila na potenciál mladého herca Josefa „Chozého“ Jelínka, ktorý v postave Závorku nikdy nezabudol pozdrav „Čest!“ príznačne okoreniť nenápadným hajlovaním. Pri pohľade na tohto nováčika bezručáckeho súboru sa nemôžem ubrániť pocitu, že nám v Ostrave rastie nový Norbert Lichý. Keď obaja herci spoločne okupujú javisko, je to mimoriadne komický zážitok. Škoda len, že z toho DAMU nevychádza viac obdobne originálnych mladých hereckých zjavov.

 

Dominika Široká




všechny aktuality | home

.

© 2013 divadelniflora.cz