ROZHOVOR 

Ešte v utorok večer hrali Moritz Kienemann a Eva Hüster predstavenie na berlínskom festivale Theatertreffen. V noci však nastúpili v Berlíne do auta a nadránom ich už privítal upršaný Olomouc. Ani po predstavení a besede sa ich deň neskončil. Síce premrznutí, no stále dobre naladení sa k sebe aj s Jannikom Hinschom jednoducho pritisli a pod vchodom do Konviktu nám poskytli nasledujúci rozhovor. Nie, únava sa na nich nedala ani trochu poznať. Žeby za tým boli modré kryštály?

Inscenácia 9 Tage wache je založené na reálnom príbehu televízneho herca Erica Stehfesta, ktorý v mladosti prekonal závislosť na metamfetamíne, známym tiež pod názvom crystal meth alebo pervitín. Sasko má s touto drogou vo všeobecnosti problém. Ako veľmi je to zlé?

Moritz: Čísla ukazujú, že konzumácia crystal meth v Drážďanoch je druhá najhoršia v Nemecku. Vieš, ako to merajú? Zo spodných vôd! Okolo česko-nemeckej hranice sa sústreďuje najväčšia produkcia crystal meth v regióne a väčšina metamfetamínu, ktorá poputuje do strednej a južnej Európy, prejde Saskom. Drážďany, Chemnitz a Lipsko… to sú všetko metamfetamínové centrá. Napríklad v Mníchove, odkiaľ pochádzam (južné Nemecko, pozn. red.), nebol metamfetamínom nikdy téma. Dlho som si vlastne myslel, že to je vyslovene problém USA. Človek číta o Texase a jeho metamfetamínových mestách duchov… V Drážďanoch to však postihuje celé spoločenské spektrum.
Eva: Pred pár rokmi som v Drážďanoch žila u jednej rodiny, v ktorej mama pracovala ako zdravotná sestra. Povedala mi, že každý druhý pacient na pohotovosť príde kvôli tejto drog
Jannik: Aj keď treba podčiarknuť, že nie všetci konzumenti sú i narkomani.

9 Tage wache mi pripomína knihu Christiane F. My deti zo stanice ZOO, ktorou vydavatelia v
sedemdesiatych rokoch chceli zastaviť šírenie heroínu medzi berlínskou mládežou. Je i vaša
inscenácia istou formou prevencie? Hráte napríklad pre školy?

Eva: Áno, hráme pre školy a zároveň spolupracujeme s ligou pre prevenciu závislosti. A v porovnaní s inými produkciami na nás chodí podstatne viac mladých ľudí.
Jannik: Často sa dokonca stretávame s tým, že v publiku sedia ľudia, ktorí boli závislí. Aj niektorí naši technici sa priznali, že s metamfetamínom majú skúsenosti.
Moritz: Na premiére bol veľmi milý pár, mohli mať okolo päťdesiatky. Priznali sa mi, že ich predstavenie veľmi zasiahlo. Pred rokom stratili syna práve kvôli závislosť na crystal methe. Bol to pre mňa veľmi dojemný, ale i šokujúci moment. Jedna vec je čítať štatistiky a druhá, keď vidíš reálne dôsledky. V tom momente som si uvedomil: Ok, to, čo tu robíme, má naozaj zmysel. Pre mňa však 9 Tage wache nie je len inscenáciou o drogách, ale i o dospievaní. O komplexnosti hľadania si vlastného miesta vo svete a spôsobu, ako sa vyrovnať so svojimi slabosťami. Presne toto crystal meth potláča. Necítiš žiaden strach a máš pocit, že si v bezpečí, aj keď pravdou je presný opak.

V závere inscenácie Eric droge úplne prepadáva a deväť dní nezažmúri oka. Moritz, ako túto scénu prežívaš?

Moritz: Zakaždým inak. Po literárnej stránke je to najzaujímavejšia časť knihy – naozaj „crazy“. Pre mňa ako herca je to paradoxne najjednoduchšia pasáž. Jednoducho sa prepadnem do textu. Vyslovujem slová a čakám, čo sa stane bez toho, že by som čokoľvek silil. Stehfestovi sa tu naozaj podarilo zachytiť istý pocit, určitý stav mysle a ty si tým ako čitateľ môžeš prejsť. Je v tom až niečo dojemného. Zároveň je divné hovoriť o tom s takou láskou, keďže je to aj dosť bolestivé.

V predstavení si mal ešte jeden silný moment, kedy sedíš na rampe tvárou k publiku a hovoríš o apolitickosti dnešnej mládeže, ktorá miesto na demonštrácie chodí do techno klubov. To asi nebol Stehfestov text, alebo sa mýlim?

Moritz: Túto pasáž som napísal ja v čase, keď som mal devätnásť rokov. Nemyslel som to však z vlastnej, ale z cudzej perspektívy. V tom období som mal množstvo známych, ktorí sa vôbec neangažovali. Odvtedy ubehlo desať rokov a nerobia to dodnes. Priznávam, že som mal trochu obavu, ako text bude po rokoch fungovať. Na jeho konci však zaznie: „Hluk príde, až keď exploduje bomba.“ Mám pocit, že tá bomba práve exploduje. Únik, o ktorom tu hovorím, je pre mňa stále aktuálny a vidím ho všade okolo seba. Únik z reality a hľadanie jej alternatívy je koniec-koncov i princíp raušu.

Chodenie na demonštrácie zas v kontexte Drážďan a hnutia PEGIDA získava celkom iné konotácie…

Zaujímavá interpretácia. Metamfetamín je napríklad v Nemecku veľmi populárny medzi neonacistami. Bola to droga Wehrmachtu, vďaka ktorej vojaci menej cítili emócie a tak mohli ísť do „hrdého boja za nemecký národ.“ V Chemnitze bola pred časom veľká demonštrácia neonacistov, ktorí na ulici dokonca vykrikovali „Heil Hitler!“ Keď sa človek touto problematikou dlhšie zaoberá a vidí potom vykrivené tváre z podobných akcií (Moritz napodobňuje postavu sfetovaného Erica, pozn. red.), tak sa isté paralely k závislým na metamfetamíne nedajú prehliadnuť.

Jannik Hinsch sa narodil v Karlsruhe. Štúdium herectva absolvoval na Akadémii Felixa Mendelssohna Bartholdyho v Lipsku a od sezóny 2017/2018 je členom súboru Staatsschauspiel Dresden. Najdlhšie v živote vydržal hore štyridsaťosem hodín (bez drog). Tento týždeň sa tiež predstaví na festivale Berliner Theatertreffen – po boku Moritza Kienemanna v inscenácii Ulricha Rascheho Veľký zošit.

Eva Hüster pochádza z Bonnu a pred štúdiom herectva na berlínskej Universität der Künste sa najskôr venovala štúdiu hudby. Tiež je od sezóny 2017/2018 členkou súboru Staatsschauspiel Dresden. A rovnako ako Jannik Hinsch vydržala bez spánku maximálne štyridsaťosem hodín (tiež bez drog). Na Theatertreffen sa tento rok predstavila v adaptácii Dostojevskeho románu Ponížení a potupení.

Moritz Kienemann je rodený Mníchovčan a herectvo vyštudoval na Akadémií Ernsta Buscha v Berlíne. Aj on od sezóny 2017/2018 doplnil ansámbel drážďanskej činohry. Bez spánku raz vydržal celé tri dni a bolo to „strašidelné“. Hrá v Ponížených a potupených aj vo Veľkom zošite.

 

Rozhovor s herci Staatsschauspiel Dresden připravila Dominika Široká.