Výklad Brutovského hry je totiž slobodný a to je na inscenácii sympatické a zábavné. (…) Chcel publiku radšej odovzdať impulzy, než banálny príbeh. Našiel si originálny spôsob – mozaikovitú multivýpoveď.

Hravosť a irónia sa prejavuje v narábaní s rozmanitými aktuálnymi spoločensko-kultúrnymi reáliami, faktografiou súčasnej politickej sféry a popkultúrnymi odkazmi. (...) V kontexte vývinu repertoáru činohry SND je potešujúce, že doň pribúda ďalší súčasný titul a reprezentácia pôvodnej autorskej dramatiky. 

Herci zprvu pronášejí své monology většinou bez výraznější akce či pohybu po scéně, ale s obdivuhodným vnitřním nasazením. Emília Vášáryová mluví neokázale, ztišeně hlasem matky, jejíž děti, sotvaže dorostou do výšky oken rodného domu, vyskakují z nich a nechávají se odnést mořem. (...) Výborní jsou i další (Oľhová, Horváth, Kovár, Javorková, Hološka).

Slobodné, ideologicky nepodmanené kultúrne inštitúcie na Slovensku v súčasnosti čelia masívnym atakom vládnej moci. V takých chvíľach sa treba jednoznačne postaviť na ich stranu a brániť ich. (…) Tento text tak píšem najmä so zámerom ponúknuť impulzy na zamyslenie sa nad tým, ako dosiahnuť to, aby ikony slovenského divadla aj pri zachovaní si svojho občianskeho postoja neboli pre väčšinového slovenského voliča červeným súknom, ale autoritami.