Nič vymyslené. Divákovi sa až nechce veriť, že nejde o klasický scenár, ale o autentické citáty z dokumentov.

Hoci scéna je malá a obsadenie sporé, v štyroch telách oproti nám stojí celá dedina. A to nie je jediná herecká finesa a režíny grif. Všimnete si, že o najväčších zverstvách sa tu hovorí bez kriku, nevzrušene a akoby mimovolne.

Režisér výstižne buduje a zdôrazňuje práve absurdnosť toho, ako očividne sa zatajuje, čo sa stalo. Dedina tu síce vie všetko, ale nikto z jej spoločenstva neprehovorí.

 Vypovedanie je prvým predpokladom, ktorý musí byť splnený na to, aby sa bieli ľudia nejako mohli postaviť k bielym miestam vlastnej pamäti.